TEST: Škoda Yeti 4x4 1.8 TSI

12.05.2010 07:28

 

Prvé zoznámenie sa s najkontroverznejšou škodovkou súčasnosti prebehlo v polovici minulého roku. Prvé SUV z Mladej Boleslavy postavené na základoch Octavie zanechalo dobrý dojem, chcelo to však dlhodobý test. Jeho čas nadišiel až teraz.

Priznám sa, že neutíchajúce vášne, ktoré víri laická i odborná verejnosť by mu mohol závidieť nejeden konkurenčný model. Yeti rozostavil ľudí do dvoch odlišných táborov: jedni mu držia palce, druhí nemôžu vystáť jeho dizajn a cenu, ku ktorej sa ešte vrátim. Jedno je však isté, Yeti je tu a je realita, ktorú by prorokovala iba hŕstka návštevníkov ženevského autosalónu spred piatich rokov. Nuž, stalo sa.

 
Preberáme najsilnejšiu benzínovú verziu s pohonom všetkých štyroch kolies a zas a znova diskutujeme o dizajne. V porovnaní s plejádou prudko štýlových mestských SUV nám príde ako zo starej školy. Triezve tvary, ktoré poznáme zo zvyšku modelovej palety, tvoria ucelený a dobre vyvážený celok. Pri pohľade na strmé nájazdové uhly vám ani nenapadne, že toto auto je postavené na podvozku Škody Octavie. Terénne šantenie obmedzí iba svetlá výška 180 mm, zhodná s Octaviou Scout.

Česká exotika sa nekoná ani v interiéri. Ten, kto má skúsenosti s najnovšími rodinnými prírastkami, spozná v palubnej doske klasickú Octaviu. Vodiča poteší vyšší posed, vďaka ktorému sa v zornom poli posádky sediacej na predných sedadlách rozprestiera rozľahlá kapota. Celkovo kokpit pôsobí solidným dojmom a ukážkovým dielenským spracovaním, škrípajúcim plastom a iným pazvukom tu definitívne odzvonilo. Nie je to síce žiadne unikátne dizajnérske cvičenie, poskytuje však osvedčenú kombináciu ergonómie, funkčnosti a kvality. Všetky sedadlá možno pozdĺžne posúvať, sklápať a vyberať. Variabilitu interiéru podčiarkujú aj zadné sedačky, ktoré po demontovaní prostredného sedadla, možno od krajov posúvať v rozpätí 80 mm.

 
Pod kapotu prvého testovaného Yetiho sa nám z kompletne preplňovanej palety dostal koncernový motor 1.8 TSI o objeme 1798 cm³, ktorý je zároveň druhou najsilnejšou motorizáciou v ponuke a tak trochu schizofrenik.

Preplňovaný motor dosahuje výkon 160 k od 4.500 do 6.200 ot./min. a 250 Nm od 1.500 do 4.500 ot./min. Kým zľahka nadviažem na údaj pre Slovač najzaujímavejší - spotrebu - odporúčam znova pozorne prečítať predchádzajúci údaj. Maximum krútiaceho momentu od 1.500 ot./min. znamená, že motor dostal do vienka prudko dieselový charakter v tom najlepšom zmysle slova. Ďalšie tri tisícky otáčok plavne surfujete na vlne krútiaceho momentu, ktorý vystrieda vrchol maximálneho výkonu. Slovo lineárny tu dostáva celkom iný rozmer, pretože celým spektrom otáčok preplávate neuveriteľne plynulo a prirodzene. Žiadny turboefekt, náhly nástup otáčok, špička otáčok alebo strmý spád.

O temperamente motora napovie aj zrýchlenie z 0 na 100 km, na ktoré potrebuje iba 8.4 s. Maximálnu rýchlosť 200 km/h však drvivá väčšina týchto škodoviek neokúsi. Spotreba paliva je veľmi závislá na štýle jazdy a type ciest, pohybuje sa v rozpätí 6.5 - 11 l/100 km.

Výhodu turbodieselových verzií zmaže aj letmý pohľad do cenníka. Špičkový motor je k dispozícii za cenu 17.500 eur, cenovo najbližšie je naftový motor 2.0 TDI CR, avšak s výkonom iba 110 k. Výkonom porovnateľný 2.0 TDI CR (170 k) delí od benzínovej alternatívy celých 2.600 eur.

 
Terénne schopnosti, ktoré má Yeti deklarované v rodnom liste som sa v posledný marcový víkend rozhodol otestovať na terénnom polygóne v blízkosti hlavného mesta. Ignorujem letmý úsmev prevádzkara o zmienke názvu testovaného auta, vypočujem si veselú historku o tom, ako tu minule skupinka novinárov doničila zapožičaný Jeep a vyrážam do terénu. Yetimu nerobia problémy strmé nájazdy, s problémom nájazdových uhlov sa konštruktéri popasovali krátkymi prevismi. Obmedzuje ho však nízka svetlá výška, v praxi však prekusnem aj tento drobný hendikep. Do skutočne strmých svahov sa zakusujeme s neuveriteľnou razanciou a to predovšetkým vďaka 4. generácii medzinápravovej spojky Haldex. Tá nečaká na prekĺznutie predných kolies a porciu krútiaceho momentu distribuuje na zadnú nápravu ešte pred bezradne sa zabárajúcou prednou nápravou. V praxi systém funguje ukážkovo, zapojenie zadnej nápravy prakticky nerozpoznám. Pokorím najvyšší kopec a zistím, že Yeti má slabý článok - vodiča. Zraz, s ktorým by mal problém dobre obutý pešiak vo mne budí rešpekt. Spomeniem si na zázračnú funkciu, ktorá koriguje zliezanie tých najstrmších svahov. Podobnú pasáž mám v živej pamäti ešte z letného predvádzania na Záhorí. Pomaly sa spúšťam, vyradím rýchlosť, hlavne žiadna spojka. Zapriem sa o volant a s istotou zubačky schádzam dole. Žiadny náznak prešmyku alebo zúfalého brzdenia. Yeti obstál aj v tejto skúške a v hlave rozmýšľam nad iným mestským SUV, s ktorým by som mohol vyparatiť podobný kúsok. Nenapadá mi.

 
Na adresu Yetiho počúvam dve hlavné námietky: je škaredý a je drahý. S prvou sa prieť nebudem, dizajn nemusí sedieť každému. Demotivujúcim argumentom skeptikov však zostáva cena. Neoprávnene! Základná motorizácia začína na vskutku ľudovej cene, 13.900 eur, ani štvorkolková vstupenka do zasneženého sveta Škody nie je drvivým dopadom na peňaženku. Testovaná motorizácia je zároveň najlacnejším variantom s pohonom 4x4, začína na cene 17.500 eur, za ktoré dostanete originálny vzhľad, veľký vnútorný priestor, bohatú výbavu a v danej kategórií špičkovú techniku.